Great Britain
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
FRANCE
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Germany
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Italia
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Albania
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Poland
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Russia
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Slovakia
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Sweden
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
Slovenija
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský
North Macedonia
ZÁCHVEVY
Kým dýchanie v protiľahlých kútoch
malej izby, cudzej izby —
naše neznalosti sa nestretajú.
Ty si šťastná, pretože nič nevieš!
Ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Svoju malú päsť odrazu zatínaš,
akoby si sa pred niečím bránila.
Práve tak i ja, v akejsi nerozumnej obave
stískam svoju päsť a bránim ťa.
Neviem pred čím, ale bránim ťa.
A hoci tvojho otca poznajú
ako tichého človeka,
ktorý by len tak nezdvihol na niekoho ruku —
zvieram svoje päste
a silno si hryziem dolnú peru.
Všetka krv sa mi nahrnula do pästí,
ktoré ťa bránia pred akousi neviditeľnou silou.
Naše chvenia sú úplne odlišné
— pre teba je chvenie znamením života,
ja sa chvejem v očakávaní škriepky.
Každý večer od chvíle tvojho narodenia
napĺňa ma v mojom kúte izby čudná sila.
Akoby to ani neboli moje prsty,
ale ruky pästiara Mateho Parlova.
Teraz sa, miláčik, nemusíš ničoho báť.
A akoby si vedela, na čo práve myslím,
stávaš sa sebavedomou a vo sne sa jemne usmeješ
Počúvam, ako dýchaš a zatínaš päste, čoraz silnejšie:
zvierajú sa akousi neznámou silou.
Ty si šťastná, že ešte nič nevieš,
A ja som z rovnakého dôvodu nešťastný.
Preložil Tomáš Čelovský