From the section TRANSLATIONS

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

Dnes večer sa rozžiarili aj pouličné lampy, nedávno zasadené stromoradia.

Veselé postavy nášho mesta vyšli na prechádzku. Predvádzajú sa

naľavo i napravo. Prechádzajú sa chodníky, aj autá sa prechádzajú.

Prechádzajú sa papiere. Len ja som sám, spôsobom dôstojným samoty.

 

Ľudia, zbližuje nás spoločné zdieľanie tejto chvíle

strávenej v kozme, v tejto nezmyselnej každodennosti

(ktorej hovoríme, že vraj život).

 

Dívam sa z okna svojho bytu,

ako sa v panelákoch oproti

opäť ukladajú na odpočinok staré vyčerpané telá

so svojimi prehnane detinskými nádejami.

Možno to bude ich posledná noc.

Možno je toto tá posledná noc.

 

Tak vidím aj seba ako zbytočného,

lebo prichádzajú anjeli ľahostajnosti.

 

Zatiaľ čo vonku prebieha niečo podobné životu,

vo svete — potuchnutej čakárni,

zatiaľ čo ľudia, bratia, moji súčasníci, tancujú nad hrobom,

prichádzajú anjeli ľahostajnosti.