Lidija Nikčević: Stanica

Great Britain

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

FRANCE

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Germany

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Italia

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Albania

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Poland

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Russia

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Slovakia

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Sweden

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

Slovenija

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský

North Macedonia

MOJA VZNEŠENÁ STRATA

— Nočný rozhovor —

Vlastne ani neviem, čo ťa v tom všetkom mätie —

či ten môj nepoetický zovňajšok,

alebo oči — ktoré sú vraj uhrančivé aj milé —

a zaväzujú k akejsi slabučkej viere.

A chceš, aby som ti rozprával.

Ako ti mám rozprávať o rokoch, čo ubehli,

o mestách, kde som spoznával samého seba,

akoby som vtedy prežíval posledné dni svojho života.

Alebo o dňoch, v ktorých som sa rozdával,

až kým som ťa nestretol, či o neskorších časoch.

0 mojich pustých uliciach, pre ktoré som si vymýšľal mená.

Idem dolu kopcom, to viem určite, hovoríš.

Lenže, vari necítime istú ľahkosť, keď ideme dolu kopcom,

ľahkosť miznutia? hovorím.

 

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život. Musím, lebo je to márnosť.

Márnosť je beztak moja najsilnejšia pohnútka.

Musím ti o tom rozprávať, hoci ma nebudeš počuť.

A taký vytrvalý som preto, lebo chápem, že k tebe neprenikám.

Rozprávať ti musím iba o básňach, čo tak jasne predpovedali

môj život.

A ty nepočúvaš, nepočujú ani moje básne.

Aká vznešená strata!

Preložil Tomáš Čelovský